štvrtok, 20 marec, 2008Ako nás vidia iní

Sme pravdepodobne jediná nadácia na Slovensku, ktorá je otvorená pre najširšiu verejnosť. Navštevuje nás veľa ľudí denne. Sídlime v Horárni Horský park, ktorú sme obnovili a otvorili pre občanov. Naplnili sme ju vybavenosťou, životom, programami a duchom. Nikto viac nemôže povedať o tom, čo sa na horárni deje, ako ľudia, čo sem chodia. Predkladáme Vám výber z výpovedí ľudí, ktorí nás spoznali a zapísali sa do knihy hostí, resp. nám napísali list.

Za Správnu radu Nadácie Horský park Ing. Kamil Procházka, riaditeľ

*

Dobrí ľudia ešte žijú

Pracujem v oblasti, kde rozhodujúcimi kritériami sú efektívnosť, rentabilita, obrat, zisk, ekonomická pridaná hodnota, produktivita práce a podobne, ktoré sú iste nevyhnutné a prospešné. Uprednostňuje sa racionálna úvaha, jasné stanoviská, objektívne faktory a trendy, menej už to komplikované, ale ťažko definovateľné subjektívne pradeno citov, pocitov, vlastností, prianí, chutí, nálad, ktoré však sú tiež súčasťou nášho života, našich osobností.

Možno práve pre vyššie uvedenú disproporciu v mojom (našom) živote som si obľúbil sporadické posedenia v Horárni Horský park. Je v nej akási zvláštna, až neskutočná a neskutočne príjemná atmosféra.

Nie je tu chrómovaný luxus a mramor. Ničím nás neohuruje interiér, či exteriér. Je tu však všeličo iné, čo sa stalo nevšedným inventárom vytvárajúcim pôvab a príťažlivosť horárne. Je tu aj pritúlaný pes Šmuksi, ktorý sa tu udomácnil, (žeby ho stabilizovala atmosféra horárne?), je tu koza, koník, morské prasiatko, zajačik, je tu…skrátka všeličo, kvôli čomu sem radi chodia malí i veľkí.

A predovšetkým sú tu ľudia. Ľudia, ktorí sem radi chodia. Pravidelne, nepravidelne, často alebo zriedka, na skok alebo na dlhšie, aby si vychutnali zvláštne čaro horárne. A potom sú tam tí, o ktorých som vlastne chcel hovoriť. Ľudia, ktorí to celé pred rokmi s nadšením vybudovali a s obrovskou vytrvalosťou prekonávajúcou všetky prekážky dodnes zabezpečujú. Vďaka im za ich prácu, vďaka zato, že sa starajú aby atmosférou horárne prispeli k uchovanie bratislavskej tradície.

Ing. Peter Kollárik, generálny riaditeľ a predstaviteľ spoločnosti Siemens v SR

*

Zázraky aj dnes

V Horskom parku sa stal malý zázrak. Zo spustnutej barabizne, ktorá bola odsúdená na zánik sa stal čistý a voňavý domček, Ozývajú sa veselé hlasy detí z ihriska, ktoré im do mesta prináša kus vidieka aj so živou kozou a koníkom. O nič horšie tu nie je rodičom a iným dospelým, či už si prišli posedieť, započúvať sa do starých melódií, alebo sa zúčastniť na nejakom športovom, či inom podujatí.

Jednoducho, na malom priestore je tu sústredených toľko nápadov pre potešenie duše uponáhľaného človeka, že by ich bolo hodno exportovať. Voľajako to cíti aj samotný Horský park, do ktorého atmosféry Horáreň vyžaruje.

Prof. RNDr. Pavel Brunovský, DrSc., matematik

*

Pohľad z vonku

Ako osobe z podnikateľskej sféry úplne zaujatej v branži automobilov a motorov, je pre mňa vítaným relaxom už niekoľko rokov pozorovať a občas si aj vychutnať oázu, ktorú v tejto civilizačnej púšti uponáhľanej spoločnosti vytvárajú ľudia z Nadácie Horský park.

Keď som sa zamýšľal, prečo má tento kúsok prírody oživený aktivitou entuziastov a permanentne zachraňovaný pred devastáciou neprajníkov, taký význam a súčasne aj taký úspech, dospel som k nasledovnému záveru:

Efekt je spôsobený znamenitou a ušľachtilou myšlienkou a jednoduchým riešením za pomoci veľkej bohatosti nápadov, ktoré sú uskutočňované dobrými spôsobmi. Rád by som tiež zdôraznil, že to nie je o podnikaní, lebo sa tu človek necíti ako zákazník, ale ako hosť.

Efekt je založený na altruizme ľudí, ktorí si položili otázku: Čo najviac chýba ľuďom v dnešnej pretechnizovanej a podnikajúcej spoločnosti? A odpoveď – ako každá keď už je vyslovená – je ľahká. Sú to dobré vzťahy a dobré mravy, odohrávajúce sa v zdravom okolí a zdravom vnútri. Je to vlastne o súvislosti vzťahov. Je to teda o vzťahu k prírode, ktorý môže byť ochranársky alebo devastujúci a o vzťahu medzi ľuďmi, ktorý môže viesť k odcudzeniu a k odľudšteniu, alebo naopak ku kultivácii medziľudského priestoru.

Ako človek s pohľadom z vonku tu nachádzam práve pestovanie tých ušľachtilých a pozitívnych hodnôt, a preto mi vždy stojí za to, zastaviť sa na pár minút a načerpať trochu z tej životnej energie, ktorá tu má, vďaka obetavému duchu činovníkov nadácie, zrejme svoje silné zdroje. Je to pre ľudí, ktorí trpia nedostatkom zdravého životného prostredia a absenciou zdravých medziľudských vzťahov. Je to príklad nádhernej aktivity, ktorá napriek všetkým zákonitostiam funguje aj bez princípov veľkého biznisu.

Odporúčam všetkým, aby tento fenomén v strede Bratislavy odskúšali a ďalej podporovali.

Ing. Juraj Porázik, generálny riaditeľ Slovdekry

*

Štvorročná Tamarka Horáčková si na oslavu dnešných svojich narodenín vybrala najobľúbenejšie miesto – horáreň. Je to aj naobľúbenejšie miesto jej mamičky a mladšieho brata Boriska. Tak sme tu. Deti ešte nevedia vysvetliť, prečo sa tu cítia príjemne, ale my „veľkí“ to vieme. Nie je to iba pieskoviskom, hojdačkami, kozou, poníkom….Horáreň je jedným zo zárodkov nového sveta. Aspoň dúfam.

Ing. Marta Horáčková, redaktorka časopisu Muscle & fitness

*

Horáreň – miesto pre všetkých

Mám veľmi rada Bratislavu a ako lokálpatriotku ma teší, keď namiesto ruín a úpadku vidím opak. Mrzelo ma, keď napriek snahe nadšencov padol za starého režimu hotel Continental, keď primátor z Oravy nechal zbúrať synagógu, keď sa takmer celkom zničilo Podhradie.

Chvála bohu tieto časy “socialistických hlúpostí” sú už za nami, no často sme svedkami ako ich suplujú komerčné „zámery” súčasných investorov, ktorí si neraz nevidia ďalej od nosa.

Tak, ako by nevznikla súčasná podoba bratislavského Hradu bez pričinenia Janka Alexyho a jeho Šáriky, tak by ani v Horskom parku nevzniklo príjemné prostredie kultivovanej Horárne vďaka Kamilovi Procházkovi a jeho manželke. Horáreň sa za tie roky stala miestom, kde sa stretávajú intelektuáli, aby si pri dobrom čajíku či kávičke mohli podebatovať alebo prečítať dennú tlač. V areáli horárne vyrástol aj zaujímavý priestor pre najmladšiu generáciu. Pokým v strede mesta v ostatnom čase zaniklo niekoľko detských ihrísk, pri Horárni jedno krásne pribudlo. S kozičkou Laurou, kobylkou Nikou, zajkom Blekdžekom. V zime dokonca s prírodným klziskom, na ktorom sa môžu vyšantiť nielen mladí, ale aj dospelí. V priestoroch Horárne našla však svoje miesto aj charita. Práve tu usporiadal napríklad náš dámsky spolok – Soroptimist International club Bratislava burzu starého šatstva. Často sú tu aj besedy na rozličné témy či zaujímavé vernisáže atď.

Bolo by mi ľúto, keby sa toto všetko rozplynulo iba k vôli peniazom, ktoré síce sú dôležité, no kultivujú iba do určitej miery. Ako povedal doktor Schweitzer – Nik nemôže ujsť pred svojou dobou. Týka sa to nielen ľudí, ale aj miest, kde sa súčasníci môžu stretávať. Horáreň v Horskom parku je dôkazom, že každý priestor sa dá skultivovať a že človek môže vykonať všetko, čo si zaumieni. Pravdaže, ak veľmi chce a ak jeho sny pochopia iní a podporia ich dobrou vôľou, pomocou a ústretovosťou.

Phdr. Barbora Laucká – Vítová, redaktorka TV OKO – SME

*

V nedeľu sa chodí na Niku

Tamarka, moja čoskoro trojročná dcéra, sa nás každý deň zvedavo pýta :”Aký je dnes deň?” Keď sa dočká odpovede, že nedeľa, začne výskať a tešiť sa, lebo v nedeľu sa chodí na Niku. Pre nezasvätených musím uviesť, že Nika je poník, ktorý obveseľuje deti zo širokého okolia horárne v Horskom parku, spolu s kozou Laurou, morským prasiatkom a zajkom . Nemôžeme zabudnúť na sympatickú pani horárku a pána horára, ktorí majú vždy pripravené lákavé dobrôtky, ktoré prídu na rad po vyjašení detí na upravenom detskom ihrisku.

Odkedy som sa stal otcom, vnímam svet cez iné okuliare. Všímam si iné veci, hlavne tie, ktoré robia moje deti šťastné. Rozhodne k nim patrí horáreň v Horskom parku, so všetkými možnými aktivitami, výstavami, blšákmi, koncertami atď. atď. Teším sa na veľa ďalších stretnutí v Horárni.

Maroš Kramár, herec

*

Múry a pevné body

Chodievam každý rok zabehať si na Milú míľu v Horskom parku. Celý rok sa na ňu teším. Teším sa, že stretnem ľudí, ktorí majú radi pohyb, ktorí sa s úsmevom privítajú, v pohode odbehnú v parku trasu, pochvália deti, ktoré tiež dobehnú do cieľa. Štart aj cieľ tohto behu je pri horárni.

Už len prísť do horárne – to je príjemná prechádzka bratislavským návrším. Sprevádzajú vás výhľady na mesto, priehľady do krajiny. Žiaľ to i ono postupne mizne za nepriehľadnými bariérami nových murovaných plotov. Za múrmi pribúdajú veľké domy. Ľudia z týchto domov nechodievajú na Milú míľu. Nevychodia ani na priedomie pozdraviť okolo idúcich ľudí.. Majú asi svoj mikrosvet, pevný bod – za múrom.

Horáreň pri Horskom parku znovuvybudovali dvaja ľudia. Opravili horáreň, zrenovovali dom oproti. Pravidelne pripravujú podujatia pre deti a dospelých. Získali si priazeň verejnosti, majú „štamgastov“. Nepriamo nadviazali na tradíciu letných nedieľ starej Bratislavy, keď boli všetci buď pri Dunaji, alebo v lesoch nad mestom. Vybudovali atmosféru miesta – pevný bod, štart i cieľ pre mnohých.

Ing. arch. Marta Kropiláková

*

Ďakujem za krásnu atmosféru mikrosveta horárne, jedinej v širokom okolí. Som rád, že horáreň žije a bude žiť.

Anton Popovič, dirigent, skladateľ

*

Keď mi zíde na um slovo „zveľaďovať“, ihneď mi asociuje okrem iných pozoruhodných vecí Horáreň v Horskom parku. A s ňou si nemôžem nespomenúť na ľudí, ktorí sa o jej oživotvorenie v podobe príjemnej, milej kaviarne, bistra a vari aj krčmičky v jednom zaslúžili – na Mariku Filkovú a Kamila Procházku, ale aj na všetkých tých, ktorí im boli a sú v tejto bohumilej práci nápomocní. Horskoparková Horáreň je rukolapným dôkazom známej pravdy, že s láskou vytvorené ľudské diela nemusia čnieť nad najvyššie stromy, a predsa sú veľkými činmi.

PhDr. Milan Zemko

*

Horáreň spomienok a zážitkov

Horský park a horáreň patria k mojej vzdialenej mladosti. V spomienke vidím jej rozpadnutú strechu, mokré múry ,pivnicu plnú haraburdia a okolie bez starostlivej ruky. Ale dnes tu cítim aj jej nový život, pohodu a opäť ľudí. Spomínam si na moje prvé stretnutie s ľuďmi z horárne, vari v deväťdesiatom šiestom: v jedno sobotné predpoludnie presádzali ohrozený statný smrek povedľa horárne s pomocu veľkého stroja o niekoľko metrov ďalej –aby ho zachránili. Dnes vidím: strom rastie, horáreň prekvitá.

Spomínam si na moju prvú šálku voňavého čaju vypitú v útulnej kaviarni, kde pri peci priadol statný kocúr – svedok nespočetných stretnutí zaujímavých ľudí. Spomínam si na prvé bežecké preteky, kde síce nepadali rekordy, ale slová vďaky a uznania organizátorom športových aktivít. Na chlapské súťaže, večerné korčuľovanie, blšie trhy, koncerty, praskajúci oheň v peci, ktorá nemá páru, na ľudí čo to všetko robia.

Vlastne na to si už netreba spomínať – treba jednoducho prísť a zažiť krásu v ktoromkoľvek ročnom období. Tá staručká Horáreň Horský park je dnes živým a príjemným miestom stretnutí všetkých, ktorým záleží na Bratislave a tomto prírodnom skvoste v jej vlastnom srdci.

Horský park a jeho Horáreň sú tu a verím, že nadlho. Ozaj, myslíte si, že stále sa dá žiť len zo spomienok? Treba jednoducho aj krásne žiť.S pokorou a úctou

Martin Bartišek, šéfredaktor Rádia REGINA Bratislava

*

V deň, keď som dopísal Horárku, som to oslávil v tejto krásnej horárni s milými bratislavskými horármi Marikou a Kamilom. Nech sa vám darí.

Ľubomír Feldek. Súhlasím Oľga Feldeková.

*

Poklad na Horárni

Častokrát rozmýšľam nad tým prečo Bratislava – hlavné mesto, je tak málo úslužná k jej pravidelným alebo náhodným návštevníkom a ako sa dá pomôcť tomu, aby som vedel pokojne povedať svojim priateľom zo zahraničia prichádzajúcim na Slovensko: „V Bratislave si vážia svoje mesto. Nemusíte sa báť, radi sa vám sami pochvália historickými aj súčasnými skvostami mesta.“

Bratislava má málo bezpečných a pokojných miest, kde ľudia radi chodia, bez holohlavých vagabundov a mafiánov, bez predražených cien. Málo je v tomto meste miest nie snobských, ale ľudsky pohostinných a priateľských. Vie sa, že hostia prichádzajú tam, kde vidia prírodné a kultúrne dedičstvo toho ktorého mesta a kde im je dobre. Či je to „eiffelovka“, „kolosseum“, Alpy, alebo hoci Bratislavský hrad, Pálffyho palác, televízna veža, alebo historicky a kultúrne významná bratislavská horáreň v Horskom parku.

Osobne sa teším z toho, že je to verejne prístupný priestor, kde si ktokoľvek môže na záhrade opiecť špekáčik, bez ohľadu na to či je bohatý alebo chudobný a príjemne stráviť v areáli horárne trebárs celé popoludnie. Vážim si prácu Nadácie spravujúcej areál horárne, pretože súčasné bratislavské deti majú možnosť naživo vidieť živú kozu, zajaca, koníka, nie iba modré kravičky z čokolád, na koníkovi si môžu aj zajazdiť, vo verejnom prírodnom prostredí môžu spolu s rodičmi spoznávať stromy, rastliny, vybehať sa v lese a záhradnom detskom ihrisku, zahrať si ping pong, šipky alebo získať vzťah k umeniu v príležitostnej Galérii pod stromami. Akciami ako je Milá míľa sa aj deťom umožňuje športovať v náhdernom prostredí.

Dospelí si zvykli na Horáreň ako na centrum slušných ľudí a vďaka nadácii je to bezpečné a pokojné miesto pre neformálne stretnutia aj významných zahraničných návštev. A teda aj hociktorý významný bratislavský činiteľ sa môže svojim návštevám pochváliť príjemným prostredím, kde sa môže občerstviť dobrou kávou, kvalitným čajom, alebo pravými bratislavskými rožkami. Pre mladé mamičky je Horáreň vhodným výchovným miestom na pestré strávenie príjemného popoludnia s ich detičkami.

Ak nebudú v meste verejné priestory ako je Horáreň, nepriamo sa nám to vráti od našich detí v podobe arogancie, agresivity, gamblérstva, lúpeží, drogovej závislosti a asi najviac v absencii úcty k prírode, k mestu, k zvieratám, k ľuďom.

Mgr. Roman Kozák, hudobné zoskupenie KELTIEG

*

Môžete sem doviesť priateľov z celého sveta, budú sa tu dobre cítiť.

Soňa Čechová, šéfredaktorka Mostov

*

Komu treba pochybovať?

O tom, že je Horáreň so svojimi aktivitami potrebná, sa azda netreba presviedčať, rovnako ako o tom, že slnečný deň je príjemný. Ale zrazu sa nájdu pochybujúci, ktorým je potrebné zdôvodňovať potrebu slnečných dní.

Som spod Vysokých Tatier. Bratislava nie je mojím mestom. Mám tu prácu, ubytovanie, ale nie domov. Horský park so svojou „centrálou“ – horárňou, mi však tým domovom zaváňa. Je nepochopiteľné, ako sa niekto, kto tu žije (nebodaj sa tu narodil) môže vôbec pochybovať nad zmyslom práce nadšencov z horárne a ich zámermi. Ako neotvoriť dvere a nepodporiť rozvoj takého projektu? Kde to žijeme, keď je potrebné bojovať o prirodzené „slnečné dni“…?

Mgr. Soňa Mikudová, zástupkyňa šéfredaktorky Markízatextu

* Znam ja jednu zahradečku,
Sama cirňava a v nej,
Rosne rozmarija dvonac
verški ma,.
Dvonac ona verški ma
Sa ja o nej dobre znam.
Nechcel si ma beťar ľubic,
Ta ci z nej nedam.
– Takú zahradočku, v ktorej rastie rozmarín pre každého dobrého človeka, som našla vo vašej horárni.

Vďaka vam moji mili Marika, Kamil, Katka

Vaša Milka Zimková

*

Obdivujeme kus práce, ktorá bola pre Bratislavčanov (starších i mladších) vykonaná v Horskom parku a s nostalgiou spomíname na niekdajšiu reštauráciu „U Feike“, ktorú majú mnohí starší ľudia ešte v pamäti a bola v tej zrenovovanej bielej budove oproti horárni.

Margita Feiková majiteľka hostinca U Feike

*

Je úžasné sledovať od samého začiatku vytváranie toho krásneho prostredia, cieľavedomosť, nápady a húževnatosť pri zvládaní všetkých prekážok u takých skvelých ľudí ako sú Kamil a pani Mária. Veľa síl, vytrvalosti a zdravia do ďalších plánov želá

Ing. Zita Böhmová

*

Som vďačný za návrat do Bratislavy mojej mladosti, ďakujem za vytrvalosť a šľachetný cieľ tých, čo sa nedali odradiť. Prvá lastovička jar robí.

PhDr. Juraj Vereš, exšéfredaktor Národnej obrody

*

Je úžasné, keď sa sny zrealizujú a ešte v tak pôvabnej podobe ako tu. Držíme vám palce. Je tu fajn.

Darina a Karol Paulu

*

V tomto príjemnom prostredí sa krásne oddychuje, pekne hrá a výborne spieva.

Adriena Bartošová, Juraj Burian

*

Obdivujem vašu prácu, prajem vám veľa úspechov, sily aj dobrovoľníkov aj na budúcnosť

Dr. Ursula Macht, Berlin

*

Tešíme sa z úspechov našej horárne, máme tu kus prírody a dobrodružstva a dobrého uja horára.

Jaroslav Nikodém – Makovický a synček Filipko.

*

Já som sa tež našla v Horárni. Je tu krásne a dostala som aj výborný čajík. S láskou dakujem,

Katarína Kolníková, členka RND

*

Sme velmi potešní, že aj v dnešných časoch ľudia dokážu robiť užitočné veci a dať radosť iným. Sme tu prvý raz, ale budeme sa sem radi vracať. Dovidenia.

Nečitateľný podpis.

*

��akujeme.

Emília Vašáryová, Martin Huba

*

S veľkou radosťou sme objavili túto znovunarodenú horáreň. Márii a Kamilovi patrí vďaka, že sa o niečo takéto postarali, a že sa im to podarilo. Budeme sem chodievať častejšie.

Gabriel Eichler s priateľkou

*

Je to fajn, stretnúť tu ľudí s dušou a dobrým srdcom. A dokonca stretnúť tu živú Ivanu Chýlkovú!

Laco Jurovatý junior, umelecký drotár

*

Je to tady nádherný. Prostředí, muzika, lidi… Dík

Ivana Chýlková (júl 2002)

*

Zurück in unserem alten Heimat, 2 Pressburger. PS: Herlichen Dank für Ihre Gastfreundschaft.

W. Fux, H. Leitzinger, Stuttgart

*

Mária, koľko máš životov?

Zuzana Szatmáry, riaditaľka Nadácie Charta 77

*

Z toho zaprášeného, horúceho mesta, kde pomaly víťazí betón a asfalt, požierajúci kedysi harmonickú a krásnu Bratislavu – od tých ľahostajných, odcudzených, ba priam nevraživých tvárí, človek sa naraz ocitne akoby v inom svete – tu v centre Horského parku – Horáreň Horský park. Ako keby tu pôsobil akýsi prirodzený výber. Tie tváre sa vymenili. Ako by tu bol iný národ. Prirodzenosť, srdečnosť, živý záujem, radosť zo života a zo spoločnosti s inými návštevníkmi – to teraz cítim z tých tvárí. Čím to je?

Barbara Cherbanich – Bobrinsky z rodu Romanovcov, Norwich, England

*

Ďakujem za môj najkrajší koncert. Bolo tu tak pekne, tichúčko.

Jana Kirschnerová

*

Paradijsjes bestaan nog

Jan Riemersma, Holandsko

*

Ein Platz un das zu bleiben.

Thomas van der Ven, Holandsko

*

Mestské refugium- útočisko

Aktivista Kamil Procházka každodenne zíde po 242 schodoch do svojej kancelárie, ktorá leží, ako vraví on, v „bratislavskom Central Parku“ kopcovitom Horskom parku.

Procházka je jedným zo šťastlivcov, ktorí zo svojho koníčka vedeli urobiť svoje povolanie. Je riaditeľom Nadácie Horský park a duchovným otcom prakticky všetkých kultúrnych aktivít. Prevádzkuje galériu parku, usporadúva koncerty pod šírym nebom a aktivity pre deti.

„Prvotnou pohnútkou ľudí je oddych, keď nás navštívia. A keď sú uvoľnení, sú prístupnejší novým myšlienkam, ako sú otázky prostredia a etiky, ktoré sa pokúšame predkladať“, vraví Procházka.

Nadácia Horský park, ktorá pracuje s dobrovoľníkmi a získava prostriedky z grantov a od sponzorov sa venuje ochrane parku a jeho okolia.

Pre Procházku je najdôležitejšie ochrániť Horský park od necitlivých vlastníkov nehnuteľností – je to jeho srdcová záležitosť. Nočnou morou preňho, ako povedal, by bol „predaj parku súkromným podnikateľom na stavebné pozemky, a horáreň zmeniť na krčmu s hracími automatmi“. On a jeho žena bojovali proti týmto morám premenou parku a horárne na kultúrne a duchovné miesto stretávania pre Bratislavčanov a ich hostí.

Horský park sa takto stal populárnym miestom výletov pre rodiny s deťmi. Popri ihrisku, poníkovi a kozičke Laure, ktoré priťahujú pozornosť najmenších návštevníkov, na iných akciách sa môžu zúčastňovať celé rodiny.

Pravidelné sobotné programy sú blší trh s predajom starožitností, hudobných nástrojov a šiat. Muži si môžu vyskúšať svoje svaly pri štiepaní dreva pre potreby horárne v “pánskom klube“, alebo pri čistení areálu parku. Posledná sobota v mesiaci je venovaná pre otcov s deťmi na vyrezávanie svojich výtvorov z dreva. Počas soboty a nedele vystavujú sľubní mladí umelci , kým po nedeliach dávajú malé koncerty hudobníci na terase kaviarne.

Oblasť, ktorú založili ako mestský lesopark v roku 1870, je azda jedinou súvislo zalesnenou oblasťou –oázou, ktorá zostala v hlavnom meste. Atmosféra je tu výsostne rodinná – horáreň, ktorá slúži ako kaviareň a prevádzkuje ju prírody bola vždy hlavným cieľom tohto páru. Počas konca 80.tych rokov boli autormi publikácie „ Bratislava nahlas“, ktorá bojovala za zvýšenie záujmu komunistického režimu k životnému prostrediu.

Od roku 1994, kedy bola nadácia HP založená, sa ochrana prírody a občanov stala plným zamestnaním pre tento pár. Aj keď bývajú v susedstve parku, máme dojem, že horáreň je ich prvým a nie druhým domovom.

Slovak Spectator

*

Je dojímavé a radostné, ak človek môže v rodnej krajine nájsť tak príjemné miesto.

Yehuda Lahav, Izrael

*

Patrím k horárni

Keď som štyri roky pred koncom minulého tisícročia začal vydávať časopis Dilema, za „redakciu“ som si zvolil, akosi automaticky či logicky práve horáreň v Horskom parku. Štvrtok čo štvrtok sme sa stretávali na tomto našom „najsvätejšom pútnickom mieste“ a viac či menej vášnivo sme preberali nielen nasledujúce číslo časopisu, ale aj politickú situáciu, ktorá bola v tom čase nie zlá, ale až zahanbujúca a nedôstojná. Len málokedy sa mi stalo, že by som bol vymeškal niektorý štvrtok, pretože prichádzala tam osvedčená redakčná zostava, ale vždy sa našli aj noví záujemcovia pomáhať časopisu a tomu, o čo časopisu išlo. Zašlo to až tak ďaleko, až sme sa rozhodli, že musíme zorganizovať niečo také, že sa budeme môcť zísť naraz všetci, čo k sebe patríme. Išlo o myšlienku, možno o bratstvo myšlienok. Keď som skončil s Dilemou, mnohí ma presviedčali, že po pravidelných štvrtkoch musia zostať aspoň „májové plenárne zasadania“.

A tak si spomíname aspoň raz do roka fakt, že človek môže pretrvať len svojou prácou. Nie grandióznou, ale takou tou drobnou a dobrým úmyslom, napríklad vyčistením potôčika v Horskom parku, alebo „Milou míľou“… všetkým, čo prezentuje dobré ľudské úmysly a správne činy.

Patrím k Horárni. Patriť k horárni znamená participovať na množstve dobrých vecí a zaradiť sa medzi ľudí, ktorí sa tešia zo života a ktorí by ho chceli uchovať aj pre druhých a pre inokedy…

Mgr. Milan Resutík, kultúrny radca veľvyslanectva SR v MR

*

Pred týždňom som sa vrátila z Austrálie, konkrétne z Melbourne. Mnoho Slovákov tam študuje na univerzitách. Keď sme sa tak dohadovali, kde by sme sa na Slovensku mohli všetci stretnúť, padol návrh, že v horárni. Teraz, keď na to tak spomínam, sa mi zdá zvláštne, že ani jeden sa nespýtal, kde sa horáreň nachádza. Pozná ju každý.

Janka Hriňová, študentka

*

Horáreň s Horským parkom je môj silný objav v mne tak novej Blave (po 32 rokoch). Nech vás Pánbožko zachová na večné časy.

Ivan Hidvéghy, Solothurn, Švajčiarsko

*

Po deviatich rokoch intenzívneho života v Bratislave sa konečne našiel niekto, kto ma zobral na horáreň a ukázal mi aj túto krásu tohto mesta. Fakt, kúl!

Csongor Kassai, herec

*

Aj keď tu dne padli návrhy, aby sme úradovali v tomto prekrásnom prostredí, žiaľ, nie je to možné. Jedno je však isté: radi sa sem vždy budeme vracať.

Peter Čiernik, starosta mestskej časti Staré Mesto

*

S úctou a vďakou za príjemné chvíle prežité v Horárni Horský park. Prajem veľa pekných rokov pre toto krásne zariadenie. V každom z nás sa tvoria rôzne hodnoty a horáreň je miestom, kde si ich môžeme spoločne odovzdávať a duchovne bohatnúť.

Peter Bódy, poslanec NRSR

*

Občas sa tu zastavím a keď sa pozerám na návštevníkov horárne, hovorím si, že asi každý dobrý človek má v sebe svoju „horáreň“ a to je dôvod sa tu stretnúť…S úctou a dôverou

Peter Hledík, filmár

*

Ako každý rok – nádhera a príma odpoludnie

Zdenka Kukanová

*

Milým priateľom z Nadácie Horský park z horárne blahoželám, že sa im podarilo využiť tento priestor pre priateľské stretnutia slovenskej elity. Patrí Vám za to vďaka a uznanie.

Michal Kováč, prezident SR

*

Hvala vsem za fantastično i prijetno popoldne.

Ada Filip Slivnik, veľvyslankyňa Slovinska v SR

*

Bratislava a jej Horáreň

Bratislava je neobyčajné mesto na neprehliadnuteľnom mieste na mape Európy. Mesto s bohatou a vzrušujúcou históriou. Prepovedajú mu búrlivý rozvoj a skvelú budúcnosť. To všetko spolu nás zaväzuje k uvážlivým krokom pri projektovaní jeho rozvoja.

Mesto má nielen plány rastu, ale aj povinnosť opravovať minulé chyby. Pochopiteľne, narážajú na seba rozdielne názory na to, čo je dôležité a čo možno odložiť. Veľa sa stavia, čo by nemusela byť chyba, ak by sa neporušovali a neobchádzali prijaté zákony, zásady, nariadenia a tak podobne.

Občania sa dostali do defenzívy, lebo do ohrozenia sa dostali neraz ich záujmy. Vznikajú nové a nové občianske iniciatívy, chrániace existujúce kvality. S obavami napríklad sledujú, že sa uprednostňuje konzum pred kultúrnymi aktivitami, na úkor zelene sa betónuje, na miesta peších ciest sa dostávajú autá. Investori atakujú chránené územia.

Jedno z najkrajších a neoceniteľných miest je Horský park. Jeho hodnota je nesmierna. Pôvab miesta však treba nielen udržiavať, ale aj skvalitňovať. Príkladom takéhoto uvažovania je – žiaľ ojedinelá – funkcia Horárne. Ťažko si už vieme predstaviť Horský park bez Horárne. V čase keď sa všade prevádzkujú miesta pre pasívne trávenie voľného času, Horáreň ponúka aktivity pre mladých i najmladších, pre starších i starých. Môžete si zabehnúť Milú míľu, sedieť pri hudbe, počúvať Petra Lipu. Deti vyhľadávajú kozu Lauru, zajačikov, či psieho gazdu Šmuksiho. Môžu hrať pingpong, kresliť, modelovať, posedieť pri ohníčku, hrať sa na piesku, hojdať sa… deti milujú Niku, poníka, na ktorom sa začína ich koníčkársky sen. Sú tu stretnutia umelcov, ochranárov, diplomatov, ba chodia tu ministri i prezidenti. Môžete zažiť Keltský deň so všetkým čo k tomu patrí, tancovať i jesť. Môžete si čítať noviny, časopisy ale i knihy, alebo večer pri stíšenom svetle, pri rozpálenom kozube pozerať do očí milého človeka. Do Horárne sa chodí aj na vernisáže a výstavy, časopisy tu usporadúvajú redakčné stretnutia…no jednoducho stále sa tu niečo deje.

Horáreň nám prirástla k srdcu. A keď chceme dohodnúť stretnutie s priateľmi a spomenieme Horáreň, hneď súhlasia. Nám tunajším starousadlíkom je Horáreň i Horský park samozrejmosťou. Chodia sem ale ludia z mesta, zo sídlisk, za spomienkou na detstvo, mladosť u babky v horách.

Akademický maliar Miroslav Cipár



Zdieľajte!

Jedna reakcia to “Ako nás vidia iní”

  1. Ladislav Graus štvrtok, 8 apríl, 2010 12:59

    V tomto dobre udržiavanom parku, denne vidím, že sa tu “maká”, sa výborne športuje a oddychuje. Milujem Majakovského schody, tie dávajú nespočet možností,ako sa zoceliť. Oceňujem aj personál.
    Držím palce!